1723 Chotárna hranica medzi Dubnicou a Lieskovcom

Pred 300 rokmi, 26. júna 1723, sa uskutočnila obhliadka časti hranice medzi Dubnicou a Lieskovcom. Informuje nás o tom poškodený dokument, ktorý vydali zástupcovia Trenčianskej stolice na podnet majiteľov Ilavského panstva, ktoré obvinilo Dubničanov, patriacich k Trenčianskemu panstvu, že svojvoľne postavili hraničný znak, čím nezákonne označili chotárne hranice a posunuli ich vo svoj prospech na úkor Lieskovca. Tento znak, vybudovaný ako kužeľ zo zeminy a kamenia, Dubničania navŕšili na mieste nazývanom Pod Hruščím, pri ceste, ktorá viedla cez les nazývaný Lukovec. Lieskovčania však tento nezákonný hraničný znak krátko nato rozváľali. Ilavské panstvo, po nedobrých skúsenostiach s chotárnymi spormi, ktoré často končili bitkami medzi poddanými susedných obcí (nezriedka i smrťou) sa snažilo problém čo najskôr vyriešiť právnou cestou. Preto sa uskutočnila táto obhliadka, ktorej sa zúčastnili okrem predstaviteľov Trenčianskej stolice aj obyvatelia Lieskovca a Ilavy. Ilavské panstvo tu vtedy zastupoval kastelán Adam Tolt, Trenčianske, lesný úradník Štefan Maršovský - obaja boli šľachtici.

Chotárna hranica medzi Lieskovcom a Dubnicou jestvovala v rokoch 1193 – 1960, keď bol Lieskovec administratívne pričlenený k Dubnici nad Váhom. Najkomplikovanejšie hraničné spory medzi týmito, kedysi samostatnými obcami sa začali najmä od polovice 17. storočia, keď začiatkom mája 1649, smrťou Štefana Izdenciho, vymrel po meči šľachtický rod Izdenciovcov, ktorý Lieskovec vlastnil od 16. storočia a dedina sa opäť stala súčasťou Ilavského panstva. Chotárne spory Dubnice s Lieskovcom a Prejtou (od roku 1973 taktiež súčasť Dubnice), najmä v zalesnených častiach okolo a nad kopcom Benkovec (Benkova hora) sa skončili až dohodou, ktorú podpísali vtedajší majitelia Ilavského a Trenčianskeho panstva, v Dubnickom kaštieli 18. septembra 1739.

Mnohé, aj veľmi staré, hraničné znaky chotárov jestvujú dodnes. Najlepšie sa zachovali v zalesnených oblastiach. Poznáte niektorý z nich? Podeľte sa nami o jeho fotografiu, alebo o nám o ňom napíšte, kde sa približne nachádza. 

Zostavil: PhDr. Miroslav Martinický, archivár, Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči

Foto: Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči