Veľryba a tunely

Veľryba

 

Tunely

 

Bunker Veľryba

Známy bunker z čias 2. svetovej vojny stojí na svahu kopca Holá hora. Bol vybudovaný na strategickom mieste s výhľadom na celý areál Škodových závodov, na oblasť súčasnej Novej Dubnice a na časť Považia. Neoficiálny názov získal vďaka tomu, že svojím tvarom pripomína pri pohľade zhora veľrybu. Druhý „bunker“ Veľryba, podobný tomuto, sa nachádza v priestore Údolia.  

Počiatky histórie opevnení v Československu sa viažu k  20. marcu 1935, kedy minister národnej obrany Bohumír Bradáč schválil po niekoľkých návštevách armádnych špičiek na Maginotovej línii vo Francúzsku novú organizačnú štruktúru, ktorá riadila jednotlivé opevňovacie zložky.Výnosom 3. Oddelenia hlavného štábu č. j. 1034/35 nariadil zriadenie Rady pro opevňování a Ředitelství Opevňovacích Prací ako najvyššieho orgánu, ktorému velil generál Karel Husárek.

Opevnenie pozostávalo z ľahkých a ťažkých objektov. Ľahké opevnenie tvorili, až na niekoľko málo výnimiek, unifikované objekty pre 6 až 7 vojakov, vyzbrojené dvoma ľahkými alebo ťažkými guľometmi. Išlo o ľahké opevnenie vz. 37, takzvané “ropíky”. Tieto objekty sa stavali vo viacerých modifikáciách, označených typmi A až E. Išlo o originálnu československú konštrukciu. Ich predchodcami boli ľahké objekty vz. 36, odkopírované z Maginotovej línie. Celkovo bolo v ČSR postavených vyše 9600 objektov ľahkého opevnenia.

Podobným typom ľahkého objektu je aj dubnický „bunker“ Veľryba, rok jeho vzniku však bunkra nie je presne známy. Mohlo to však byť v rozmedzí rokov 1937 – 1940, pravdepodobne na podnet československej vlády v rámci opevňovania a rozmiestňovania takýchto fortifikácií na dôležitých strategických miestach. Tým bola i Dubnica vďaka Škodovým závodom so zbrojárskou výrobou, ktoré sa presunuli z Plzne a svoju výrobu začali v roku 1937.

Železobetónový objekt Veľryba je protiletecký úkryt, alebo tiež Luftschutz-rundbau (LSRdB), má kruhový pôdorys, ktorého vnútro je členené priečkami. Celkovo môžeme povedať, že tvar úkrytu Veľryba je atypický a stavebne odlišný od bežne používaných opevňovacích objektov. Podobný objekt, no o čosi menší s jedným podlažím sa nachádza aj pri strojárňach v Prakovciach.

Legendy hovoria, že úkryt má mnoho podlaží, v skutočnosti má však len dve. V prvom podlaží je v predsieni (v „chvoste“ Veľryby) vstup, dnes už bez železných dvierok, a dve miestnosti, ktoré sú tvorené priečkou rozdeľujúcou kruhový priestor na dve časti. V druhej miestnosti je v podlahe štvorcový otvor s rebríkom, ktorý tvorí vstup do podzemného podlažia. Pôdorys tohto podzemného podlažia je podobný pôdorysu prvého, je však trochu zložitejší. Je delený priečkami na niekoľko miestností a úzku štvrťkruhovú ochodzovú chodbičku. Z jednej z miestností vedie núdzový výlez, ktorý ústi vedľa úkrytu štvorcovým núdzovým výlezom s rebríkom. Okrem tohto úniku nemá úkryt ďalšie vyústenie.

Na plášti Veľryby je možné vidieť niekoľko štvoruholníkových vetracích otvorov. Úkryt ale nedisponuje strieľňami, čo znamená, že nemal bojové využitie. Jeho funkcia bola pravdepodobne pozorovacia a ochranná.

Po vzniku Slovenského štátu prevzali kontrolu nad dubnickým zbrojárskym priemyslom Nemci.  Závod spadal pod spoločnosť Herman Gӧring Waffenwerke, c.o.

Dnešný stav úkrytu je pomerne dobrý, pretože počas bombardovania ZŤS Američanmi 7. júla 1944 nebol nijako poškodený.

Podobné fortifikačné objekty sa nachádzajú napríklad i v Ilave alebo v Novej Dubnici (Dubovec), ale od dubnických Veľrýb sú odlišné. V Ilave sa nachádza úkryt typu ÚŽ-6a, je celý pod zemou a vedie do neho jeden prístupný vchod so schodmi. Novodubnický „bunker“ je v skutočnosti pozorovateľňou pre potreby štábu civilnej obrany objektu (ŠTOB) ZŤS Dubnica nad Váhom, má 5 priezorov a vchod je zabezpečený plynotesnými dverami sovietskej výroby.

Dubnické tunely

Ide o Protiletecký štôlňový úkryt / Luftschutz-stollen (LSS), razený v roku 1945, no avšak nikdy nedokončený.

V svahu kopca Holej hory je možné všimnúť si vchody do tunelov. V minulosti ich bolo viac, no v súčasnosti sú skoro všetky zasypané. Tunely sú na niektorých miestach vybetónované, niekde boli kopané priamo do skaly, ich stropy sa však na niektorých miestach postupne zrútili. Chodby sa stretávali v jednej väčšej hlavnej miestnosti, ktorá bola upravená betónovou výstužou. Vstupy do tunelov sú dnes uzatvorené mrežami kvôli ochrane netopierov.

Úkryt bol budovaný na ochranu pracovníkov ZŤS v prípade potreby. Chodbami dokonca viedla i úzkokoľajka, ktorá mohla byť využívaná pri ich budovaní alebo na prepravu rôzneho materiálu pri možnej evakuácii závodov.

Použité zdroje

https://ochranne-stavby.sk/lsrdb-zts-dubnica-nad-vahom-svk/ 

https://ochranne-stavby.sk/lss-zts-dubnica-nad-vahom-svk/ 

Fotografie: UrbeX DCA

ZOSTAŇ INFORMOVANÝ O NAŠICH NOVINKÁCH

Prihlás sa do nášho newslettra a budeme ti zasielať novinky priamo na e-mail.