Veľryba a tunely

Veľryba

 

Tunely

 

Bunker Veľryba

Známy bunker z čias 2. svetovej vojny stojí na svahu kopca Holá hora. Bol vybudovaný na strategickom mieste s výhľadom na celý areál Škodových závodov, na oblasť súčasnej Novej Dubnice a na časť Považia. Neoficiálny názov získal vďaka tomu, že svojím tvarom pripomína pri pohľade zhora veľrybu. Druhý bunker Veľryba, podobný tomuto, sa nachádza v priestore Údolia.  

Počiatky histórie opevnení v Československu sa viažu k  20. marcu 1935, kedy minister národnej obrany Bohumír Bradáč schválil po niekoľkých návštevách armádnych špičiek na Maginotovej línii vo Francúzsku novú organizačnú štruktúru, ktorá riadila jednotlivé opevňovacie zložky.Výnosom 3. Oddelenia hlavného štábu č. j. 1034/35 nariadil zriadenie Rady pro opevňování a Ředitelství Opevňovacích Prací ako najvyššieho orgánu, ktorému velil generál Karel Husárek.

Opevnenie pozostávalo z ľahkých a ťažkých objektov. Ľahké opevnenie tvorili, až na niekoľko málo výnimiek, unifikované objekty pre 6 až 7 vojakov, vyzbrojené dvoma ľahkými alebo ťažkými guľometmi. Išlo o ľahké opevnenie vz. 37, takzvané “ropíky”. Tieto objekty sa stavali vo viacerých modifikáciách, označených typmi A až E. Išlo o originálnu československú konštrukciu. Ich predchodcami boli ľahké objekty vz. 36, odkopírované z Maginotovej línie. Celkovo bolo v ČSR postavených vyše 9600 objektov ľahkého opevnenia.

Podobným typom ľahkého objektu je aj dubnický bunker Veľryba, rok jeho vzniku však bunkra nie je presne známy. Mohlo to však byť v rozmedzí rokov 1937 – 1940, pravdepodobne na podnet československej vlády v rámci opevňovania a rozmiestňovania bunkrov na dôležitých strategických miestach. Tým bola i Dubnica vďaka Škodovým závodom so zbrojárskou výrobou, ktoré sa presunuli z Plzne a svoju výrobu začali v roku 1937.

Železobetónový objekt Veľryby má kruhový pôdorys, ktorého vnútro je členené priečkami. Celkovo môžeme povedať, že tvar bunkra Veľryby je atypický a stavebne odlišný od bežne používaných opevňovacích objektov.

Legendy hovoria, že bunker má mnoho podlaží, v skutočnosti má však len dve. V prvom podlaží je v predsieni (v „chvoste“ Veľryby) vstup, dnes už bez železných dvierok, a dve miestnosti, ktoré sú tvorené priečkou rozdeľujúcou kruhový priestor na dve časti. V druhej miestnosti je v podlahe štvorcový otvor s rebríkom, ktorý tvorí vstup do podzemného podlažia. Pôdorys tohto podzemného podlažia je podobný pôdorysu prvého, je však trochu zložitejší. Je delený priečkami na niekoľko miestností a úzku štvrťkruhovú ochodzovú chodbičku. Z jednej z miestností vedie úniková chodba, ktorá ústi vedľa bunkra štvorcovým núdzovým výlezom s rebríkom. Okrem tohto úniku nemá bunker ďalšie vyústenie.

Na plášti Veľryby je možné vidieť niekoľko štvoruholníkových vetracích otvorov. Bunker ale nedisponuje strieľňami, čo znamená, že nemal bojové využitie. Jeho funkcia bola pravdepodobne pozorovacia a ochranná.

Po vzniku Slovenského štátu prevzali kontrolu nad dubnickým zbrojárskym priemyslom Nemci.  Závod spadal pod spoločnosť Herman Gӧring Waffenwerke, c.o.

Dnešný stav bunkra je pomerne dobrý, pretože počas bombardovania ZŤS Američanmi 7. júla 1944 nebol nijako poškodený.

Bunkre z obdobia druhej svetovej vojny sa nachádzajú napríklad i v Ilave alebo v Novej Dubnici (Dubovec), ale od dubnických Veľrýb sú odlišné. Ilavský bunker je celý pod zemou a vedie do neho len jeden vchod so schodmi, novodubnický bunker má i strieľne.

Dubnické tunely

V svahu kopca Holej hory je možné všimnúť si vchody do tunelov. V minulosti ich bolo viac, no v súčasnosti sú skoro všetky zasypané. Celá hora bola týmito tunelmi doslova popretkávaná. Tunely sú na niektorých miestach vybetónované, niekde boli kopané priamo do skaly, ich stropy sa však na niektorých miestach postupne zrútili. Chodby sa stretávali v jednej väčšej hlavnej miestnosti, ktorá bola upravená betónovou výstužou. Vstupy do tunelov sú dnes uzatvorené mrežami kvôli ochrane netopierov.

Tunely boli budované pravdepodobne súčasne s výstavbou ZŤS v tridsiatych rokoch 20. storočia, údajne na ochranu pracovníkov v prípade potreby. Chodbami dokonca viedla i úzkokoľajka, ktorá mohla byť využívaná pri ich budovaní alebo na prepravu rôzneho materiálu pri možnej evakuácii závodov.

Fotografie: UrbeX Dubnica

ZOSTAŇ INFORMOVANÝ O NAŠICH NOVINKÁCH

Prihlás sa do nášho newslettra a budeme ti zasielať novinky priamo na e-mail.
Pre lepšie prispôsobenie obsahu pre Vás, bezpečnosti, meraniu štatistík návštevnosti a lepšej spätnej väzbe tento web používa cookies. Klikaním a navigovaním po stránke súhlasíte s tým, že zbierame o Vás anonymné informácie cez cookies. Viac informácií o používaní cookies na našej stránke nájdete tu.