Krátka správa o kaštieli z 23. decembra

Uplynulo 300 rokov od súpisu prác...
Krátka správa o kaštieli z 23. decembra 1721
Dejiny panského sídla rodu Ilešházi v Dubnici nad Váhom sú veľmi bohaté, no tak trochu aj zahalené
tajomstvom. Stav, v akom sa nám do dnešných čias zachoval, poskytuje veľa priestoru fantázii.
Napriek tomu, že kaštieľ prechádzal počas svojej existencie rôznymi prestavbami a úpravami a jeho
vybavenie, mobiliár, či iná výzdoba sa na pôvodnom mieste nezachovali, dokážeme si jeho podobu
v jednotlivých obdobiach do istej miery rekonštruovať. A to najmä vďaka slohovým analýzam,
analógiám s inými panskými sídlami na Slovensku, ale predovšetkým vďaka zachovaným archívnym
dokumentom, ktorých je v prípade kaštieľa v Dubnici nad Váhom pomerne dosť. Z 23. decembra
1721 sa nám zachoval podrobný inventár, viažuci sa k veľkej prestavbe kaštieľa za čias Mikuláša
Ilešháziho v rokoch 1719-1723.
Medzi rokmi 1703 -1723 sa Uhorskom prehnalo protihabsburgské povstanie Františka II. Rákociho.
Vlastníkom trenčianskeho panstva, a teda aj Dubnice, bol gróf Mikuláš Ilešházi, župan trenčiansky
a liptovský. To, že dubnický kaštieľ bol jeho hlavným sídlom na trenčianskom panstve naznačuje aj
v sporoch o pozemky dubnického kaštieľa a nazýva tieto ako „mea residentia“ (moja rezidencia).
V roku 1708 prebehla veľká bitka pri Trenčíne, v ktorej bolo vojsko Františka II. Rákociho porazené.
Vyčíňanie jeho vojsk pravdepodobne zasiahlo aj kaštieľ v Dubnici nad Váhom, i keď doklad o veľkom
poškodení máme až zo začiatku roku 1709. V liste z 24. mája 1709 oznamujú grófovi Mikulášovi
Ilešházimu, že pred časom vtrhol do kaštieľa plukovník Turóci so svojimi vojakmi. 1
Neblahé následky povstania na kaštieľ neboli odstránené ani po jeho skončení. Podľa inventárov
všetkých budov Trenčianskeho panstva z rokov 1713, 1714 a 1716 kaštieľ v Dubnici neplnil svoje
reprezentačné funkcie, ale slúžil ako skladisko a obydlie pre zamestnancov panstva. Samotný majiteľ
panstva Mikuláš Ilešházi pôsobil od roku 1706 ako uhorský kancelár Uhorskej kancelárie so sídlom vo
Viedni a väčšinu času sa teda zdržiaval tam alebo v Bratislave. Rodové sídlo v Dubnici svojim stavom
nevyhovovalo reprezentačnej funkcii a tak pristúpil na jeho prestavbu. Tá prebiehala od roku 1719 do
1723 a zahŕňala nielen opravu poškodeného kaštieľa, ale aj jeho novú barokovú úpravu. V archívoch
sa nám v rámci účtovných dokladov Trenčianskeho panstva dochovali mená viacerých remeselníkov,
podieľajúcich sa na prestavbe, ako aj vynaložených nákladov.
Do 23. decembra 1721 sa nepodarilo spraviť všetky plánované úpravy a preto bol spísaný akýsi
zoznam vykonaných prác a prác, ktoré je ešte nutné dokončiť. Tento 300 rokov starý dokument
písaný v slovenčine sa zachoval dodnes a v súčasnosti je uložený v Štátnom archíve v Žiline so sídlom
v Bytči. Svojim pomerne detailným popisom oboznamuje s novou podobou kaštieľa, jeho
architektonickým i funkčným členením a dáva nám nahliadnuť aj do spôsobu jeho zdobenia. Popisuje
výsledok prác na kaštieli už vykonaných a zároveň určuje práce, ktoré na svoju realizáciu ešte len
čakajú. Medzi podpismi na jednej z jeho strán môžeme nájsť aj podpis dubnického farára Jána
Baltazára Magina.
Čo sa týka prízemných priestorov, tie si aj po prestavbe zachovali svoju funkčnosť a hospodársky
charakter. Bola tu kuchyňa, práčovňa, pekáreň, šafáreň, skladisko potravín, stajne. Úpravy sa
sústredili predovšetkým na položenie novej dlažby, výmenu okenných rámov a osadenie
jednoduchých kachľových pecí. Prvé poschodie bolo upravené na veľmi reprezentatívne priestory.
Steny sa vyznačovali náročným obložením so vsadenými žánrovými maľbami v kartušiach, či
nástennými maľbami na štukatúrou pokrytých stropoch. Staršie renesančné kachle boli nahradené
-----------------------------------------
1 MV SR, ŠAB, f. Illesházy korešpondencia, i.č. 6573, citované podľa: Janura Tomáš

novými barokovými. „Rezidenčná svetlica“ grófa mala honosnú štukatérsku výzdobu, lemujúcu
alegórie štyroch ročných období v štyroch rohoch stropu. Bohatou štukatúrou zdobené boli aj dve
audienčné miestnosti. Nad dverami boli umiestnené erby. V inej miestnosti boli namaľované
spodobnenia štyroch svetadielov. Strecha bola oproti predchádzajúcim šindľom pokrytá škridlami.
Mikuláš Ilešházi sa dokončenia prestavby nedožil. Zomrel v roku 1723 a do kaštieľa sa nasťahoval až
jeho syn Jozef.

Mgr. Jiří Alexa, LicAc.
historik umenia (Dubnické múzeum)

Pre lepšie prispôsobenie obsahu pre Vás, bezpečnosti, meraniu štatistík návštevnosti a lepšej spätnej väzbe tento web používa cookies. Klikaním a navigovaním po stránke súhlasíte s tým, že zbierame o Vás anonymné informácie cez cookies. Viac informácií o používaní cookies na našej stránke nájdete tu.