Lieskovec

Posledné lieskovské hody, 1962. 

Nedeľné popoludnie pred domom Zigu, 1960.

Trieda Ireny Bútorovej, 1961.

Medzinárodný deň detí na pľaci pod hruškou, 1956.

Domy bratov Jána a Jozefa (kováč) Horečného. Dom vľavo bol pôvodne majetkom grófa Kӧnigsegga, ktorý ho prenajímal obci pre účely školy. Plot pred domom vpravo vyrobil kováč a nachádza sa v m. č. Prejta.

Budova krčmy Adama Minárika (na poschodí), 50. roky 20. storočia.

Pohrebný sprievod, 60. roky 20. storočia. Vpravo v pozadí sa nachádza poschodová budova majera „štokovec“. Nižšie nad strechou vpravo vidno budovy už postaveného závodu Konštrukta DS.

 

Obec Lieskovec sa nachádzala v údolí medzi Dubnicou nad Váhom a mestskou časťou Prejta - Vystrkov. Prvá nám známa informácia o existencii obce pochádza z roku 1193, kedy sa majiteľom majetku zo strany Lieskovského potoka stal Piskin. Po celý stredovek bola obec zemianskym majetkom rodiny Lieskovských a čiastočne aj ďalších šľachtických rodín. Neskôr sú vlastníkmi obce rodiny Ostrožičovcov a Breunerovcov. Obec patrila do dubnickej farnosti, ale k Ilavskému panstvu a v roku 1751 k panstvu Pruské, v ktorom František Xaver I. gróf Kӧnigsegg zlúčil Ilavské a Vršatské panstvo. V rokoch 1922 - 1923 odkupuje majetky po Kӧnigseggovi židovský statkár Dezider Weiss, ktorý ich v roku 1929 odpredáva Škodovým závodom.

Obyvateľstvo obce bolo prevažne rímskokatolíckeho vierovyznania, ale dozvedáme sa, že v polovici 17. storočia miestny kaštieľ Ostrožičovci poskytli ako útočisko pre protestantov dubnickej farnosti a na konci 17. storočia bolo v obci 120 katolíkov a 100 evanjelikov. Homogénnu národnostnú štruktúru v 20. storočí narušovali vlastníci pôdy (židovskí statkári), správcovia lesov a robotníci z fabriky, ktorí bývali v obci v podnájmoch.

Príslušnosť Lieskovca k dubnickej farnosti sa prejavila v tradičnom odeve a v nárečí. Nárečie oproti susednej Prejte bolo mäkké. Lieskovčanov prezývali žufári – od slova žufa (nem. Suppe – polievka) – hustá polievka, ktorú mali Lieskovčania v obľube. V obci sa konávali na okolí známe zábavy pod hrušku za krčmou Adama Minárika.

Historické názvy obce

1271 Lyzko, 1503 Leszkowecz, 1892 Lieszkovec, 1907 – 1913 Vágmogyoród, od roku 1920 Lieskovec.

Priezviská obyvateľov

Bielik, Blaško, Bušík, Čišecký, Dian, Gábor, Gurica, Habšuda, Horečný, Hudcovský, Kolman, Košút, Králik, Kubo, Liška, Minárik, Mutala, Pažítka, Pitvorec, Poruban, Porubčan, Porubský, Púček, Puna, Rehák, Riečický, Solík, Škultéty, Šuška, Tomanička, Trtalík, Uherčík, Vojtech, Vrábel, Zahradník, Zigo, Žiaček, Žilka.

Stavby v obci

Z historických prameňov sa dozvedáme, že na území obce stál kaštieľ, ktorý už začiatkom 18. storočia „pre značnú nedbanlivosť takmer do základov je spustnutý a zruinovaný.“ Vedľa chátrajúceho kaštieľa pravdepodobne stáli hospodárske objekty - tzv. majer, neskôr nazývaný Weissov majer. V 20. storočí tvoril súbor budov liehovaru. Budovy boli postavené v rokoch 1861 – 1871, samotný liehovar bol založený v roku 1906. Patrili k nemu dva rybníky, lúky, pasienky a polia. Jeho majiteľom bol statkár Dezider–Dávid Weiss, ktorý vlastnil i mnohé budovy a pozemky v Dubnici. V obci sa nachádzala kaplnka zasvätená Panne Márii Ružencovej (z roku 1913), škola, hasičská zbrojnica, obchody so zmiešaným tovarom Vendelína Bielika a Ondreja Žiačka a krčma, ktorá patrila Adamovi Minárikovi. Krčma slúžila i miestnym ochotníkom pre divadelné predstavenia. Súčasťou lesného hospodárstva bola budova lesnej správy v obci a hájovne v bavorskom štýle (z roku 1937) na Kopanici (Baarova Kopanica).

20. storočie v tieni „verejného záujmu“

K najdramatickejšiemu obdobiu v histórii Lieskovca patrí 20. storočie spojené s industrializáciou a rozvojom zbrojárskeho priemyslu. 24. septembra 1928 bola v Lieskovci podpísaná zmluva o postupovaní pozemkov od obyvateľov obce pre výstavbu Škodových závodov vo verejnom záujme. Žiadosti zakomponovať do názvu fabriky aj názov obce nebolo vyhovené.

V roku 1951 bola schválená výstavba „určitých zariadení v katastri územia Lieskovec“, pretože lieskovské údolie sa polohou a tvarom zdalo najvyhovujúcejšie pre vybudovanie delostreleckej skúšobne. Z tohto dôvodu bolo navrhnuté vysťahovanie 84 rodín z tejto lokality vo verejnom záujme. Rodiny, ktoré boli zamestnané v „socialistickom sektore“, boli vysídľované do Dubnice nad Váhom a 16 rodín poľnohospodárov do Prejty. Dôsledkom toho 1. júla 1960 obec Lieskovec oficiálne zanikla. Do roku 1976 mali byť vysťahovaní poslední obyvatelia. V tomto roku tu žili ešte rodiny Jakuba Diana, Ondreja Tomaničku, Adama Púčeka, Jakuba Diana v majeri, Ing. Bartoša, Dominika Diana a Ondreja Žiačika. Nie všetci mali dokončené svoje nové domy, a tak tu ešte museli zostať, alebo len nechceli opustiť svoju rodnú obec. Na vysťahovanie sa použili rôzne donucovacie prostriedky, ako vyhlášky, rozhodnutia a rozkazy, ale aj polícia či súdna exekúcia. Týmito momentmi sa existencia už vtedy bývalej obce Lieskovec končí.

V súčasnosti sa tu nachádza cintorín a prícestné kríže, Baarova Kopanica, obec pripomínajú aj názvy ulíc, kde boli presídlení Lieskovčania - Lieskovská v Dubnici nad Váhom a v mestskej časti Prejta či Lieskovská cesta smerujúca od hlavnej cesty k bývalej obci. Z časti sa zachovalo aj vybavenie miestnej kaplnky: sochy svätcov (v kostolíku na kalvárii), socha Panny Márie (Kostol sv. Jána Bosca v Dubnici nad Váhom), svietniky, zvon (Kostol sv. Jozefa Robotníka v Novej Dubnici), kríž spred kaplnky nahradil pôvodne ústredný drevený kríž na cintoríne v Lieskovci, dva domy č. 143 Riečických a 144 Gulíkových (vpravo smerom na Prejtu). Zachovali sa aj fragmenty hasičskej výstroje s hasičskou striekačkou z roku 1928 (Dubnické múzeum). Z archeologických pamiatok je potrebné spomenúť „lieskovský poklad“ (uložený v Arch. ústave SAV Nitra), ktorý našli Anton Bušík so synmi lesníka Ing. Gašpara Bartoša v roku 1964 pri majeri. Nález pozostával zo 481 kusov strieborných mincí z Uhorska, Česka a Rakúska zabalených v tkanine a uložených v hlinenej nádobe. Je výnimočný práve svojím rozsahom a lokalizáciou. Lieskovské hody sa viazali k sviatku Panny Márie Kráľovnej (22. august) a po presídlení do Prejty sa začali sláviť v dnes už mestskej časti Dubnice nad Váhom ako Prejtské hody.

 

Zdroj: Benech, R.: Lieskovec – stratená dedina. Mesto Dubnica nad Váhom, 2012.

 

ZOSTAŇ INFORMOVANÝ O NAŠICH NOVINKÁCH

Prihlás sa do nášho newslettra a budeme ti zasielať novinky priamo na e-mail.