Ján Baltazár Magin

6. januára 1681 sa narodil Ján Baltazár Magin, veľká osobnosť našich dejín. Práve na Troch kráľov v roku 2021 uplynulo od jeho narodenia už 340 rokov. Narodil sa vo Vrbovom v zemianskej rodine. Študoval teológiu, ktorú úspešne ukončil v roku 1706 v Pázmáneu vo Viedni. Po vysvätení za kňaza bol farárom v Jarku pri Nitre a Košeci pri Ilave. V rokoch 1717-1718 pôsobil v noviciáte u jezuitov v Trenčíne a po roku 1719 v Dubnici nad Váhom. V roku 1730 sa stal cenzorom tlačiarne v Púchove a od roku 1731 titulárnym kanonikom nitrianskej diecézy. V tejto funkcii sa zúčastňoval na súdnych pojednávaniach Trenčianskej stolice.

Po príchode do Dubnice sa usiloval o rozvoj duchovného života, ako aj kostola, obnovil a doplnil jeho vnútorné zariadenie, usiloval sa o zveľadenie chrámového spevu a hudby. V r. 1724 zadovážil nový deväťmutáciový organ z Kremnice a na veľké sviatky zaviedol orchestrálnu chrámovú hudbu. V r. 1730 zorganizoval birmovku, ktorú v Dubnickom kaštieli vysluhoval ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházi.

J. B. Magin bol znalcom cirkevného a svetského práva, ako aj antickej literatúry. Vynikal širokým rozhľadom v dejinách a kultúre a vyznačoval sa slovanskou a čiastočne už i slovenskou orientáciou so zárodkami národného uvedomenia. Ovládal problematiku rôznych vedeckých odborov, napr. geografie, etnografie, filozofie, práva, klasickej filológie, poeticky, dá sa povedať, že bol všestranne vzdelaným polyhistorom.

Z jeho latinskej básnickej tvorby je známy náhrobný veršový nápis z r. 1725 na kamennom epitafe Štefana Dubnicaia. V r. 1729 zložil podľa vzoru Vergíliových bukolík báseň Carmennuptialis (Svadobná pieseň) na počesť druhého manželstva svojho patróna Jozefa Ilešháziho. Báseň sa zachovala v rukopise, vyšla až v r. 1981 paralelne v latinskom origináli a slovenskom preklade pod názvom Ekloga.

Jeho najvýznamnejším literárnym dielom je prvá písomná národná obrana Slovákov Murices Nobilissimae et novissima ediaetae Posoniensisscriptorisparsi, sive Apologia pro inclitocomitatu Trenchiniensi, čiže Ostne namierené proti pisateľovi najvznešenejšieho a najnovšieho bratislavského snemovania alebo Obrana slávnej župy Trenčianskej a mesta tohože mena. Po prvý raz sa tu vyjadruje presvedčenie o etnickej celistvosti a svojprávnosti Slovákov v Uhorsku.

Táto prvá známa obrana historických politických práv slovenského národa vyšla z podnetu Trenčianskej stolice ako reakcia na spis profesora Michala Bencsika Novissima diaetan obilissima principis (1722). Trnavský profesor práva v tomto hanlivom spise o Trenčanoch, Slovákoch a všeobecne Slovanoch napríklad tvrdil, že etnickí Maďari sú im nadradení a v rámci Uhorska majú mať najväčšie práva. Trenčín označil za bezvýznamné mestečko a jeho obyvateľov za prisťahovalcov.

Maginova odpoveď však nebola iba regionálnou obranou Trenčína, ale svojimi myšlienkami a názormi, ktorými ďaleko predbehol dobu, dokazoval starobylosť a autochtónnosť Slovákov v Uhorsku. Ako prvý písal o slávnej minulosti slovanských národov a tradícii odkazu Cyrila a Metoda a bol prvým, ktorý presvedčivo a odborne dokumentoval, že Slováci sú rovnoprávny národ s ostatnými národmi v Uhorsku. Maginova obrana slovenského národa zaujala významné miesto v procese formovania národného povedomia, ktoré vrcholilo bojom Štúrovcov v polovici 19. storočia.

Apológiu napísal na dubnickej fare v roku 1723, ale knižne vyšla až o opäť rokov neskôr v roku 1728 v Púchove.

Zomrel 27. marca 1735 v Dubnici nad Váhom, kde je aj pochovaný.

V r. 2020 miestny odbor Matice slovenskej Dubnica nad Váhom v spolupráci s Mestom Dubnica nad Váhom dali zhotoviť bustu Jána Baltazára Magina, ako pamiatku po uplynutí 285 rokov od jeho smrti, ktorá je umiestnená pri Kostole sv. Jakuba v Dubnici nad Váhom.

Pre lepšie prispôsobenie obsahu pre Vás, bezpečnosti, meraniu štatistík návštevnosti a lepšej spätnej väzbe tento web používa cookies. Klikaním a navigovaním po stránke súhlasíte s tým, že zbierame o Vás anonymné informácie cez cookies. Viac informácií o používaní cookies na našej stránke nájdete tu.